Choď na obsah Choď na menu
 


1.Kapitola

25. 10. 2010

Konečne som zosadol z metly. Okrem zimy ktorá mi blokovala myseľ som nevnímal takmer nič. Krutý zimný vietor mi šľahal po tvári, sneh ktorý sa premával po chladných uliciach mi primŕzal na končekoch prstov, a výkriky zaklínadiel všade naokolo mňa, vomne vyvolávali ešte väčšiu triašku.
Márne som sa presviedčal že sú to len ochranné kúzla, ktorými zapečatujú Moody, Thonksová, Kingsley a Lupin našu cestu.
Až teraz, keď sa všade naokolo mňa prestali výriť farebné svetlá strieľajúce z prútikov, som si všimol kde vlastne stojím. Nastala snáď chyba?
Márne som sa obzeral všade naokolo seba, nikde nič z -magického sveta-. Postával som pred 8 poschodovým panelákom.
"Potter. Všetko v poriadku?" Doľahol kumne hrubý Moodyho hlas. Zrejme si všimol môj zmätený pohľad.
"Áno, len .. niesom si istý či.." Mimovoľne som pokrčil plecami a prstom som ukázal na panelák pred ktorým sme postávali, akoby to bolo niečo extrémne dôležité. Moody sa letmo zasmial a švihol prútikom z hora na dol. Akoby ním prechádzal po celej dĺžke paneláku. Vzápeti som pochopil.
Takéto niečo som už zažil, no v inej podobe. Bolo to presne pred dvoma rokmi. Stál som v dvojposchodovom autobuse ktorý sa začal odrazu scvrkávať a scvrkávať, až z nás ostala len čudná napodobenina placky.
Tentoraz sme sa nezužovali mi, ale dve čindžiaky pred nami sa od seba začali odťahovať a zmenšovať. Postupne sa medzi nimi zjavovali obrysi budovi. Čiernej, ošúchanej .. povedal by som, že takmer rozpadavajúcej sa.
"Nech sa páči" Thonksová predomňa vystrela ruku a ukázala na vchodové dvere.
Neisto som vykročil, popri čom som si nenápadne fúkal na ruky, aby sa mi aspon trocha ohriali.
Keď som otvoril vŕzgajúce dvere, ovalil ma zvláštny, zastaraný zápach. No konečne som si začal cítit palce na rukách, tak som využil príležitosť a položil som metlu do roha (Bolo v ňom viac pavučín ako omietky)
Pomaly som kráčal  po dlhej čiernej chodbe, ktorá viedla k dalším dverám. Bol by som zaprisahal, že za nimi počujem známe hlasy.
"Noták Potter, pohni si" Moody domňa zozadu drgol a rýchlim krokom prešiel až k dverám. V momente keď ich otvoril, som cítil toľké šťastie naraz, ako už dlho nie.
Predomnou stál môj krstný otec, držiac plnú misu zemiakov a drgajúc do Molly aby si pohla z prestieraním stola. Usmial som sa.
Ani som si neuvedomil, že sa namňa uperajú všetky pohľady. Sirius bezcitne hodil misu na stôl, a čo najrýchlejšie prešiel naokolo dĺhého stola, až na začiatok kuchyne, aby ma objal.
"Harry, chlapče"
Odtisol sa odomňa a celého si ma premerial "Si celý James"
Nepartne som sa zasmial s myšlienkou odpovedať mu, no takmer som sa udusil v Mollynom pevnom objatí.
"Harry, pozri sa na seba !.."
Naoko presne zopakovala to čo spravil Sirius. Celého si ma premeriala a potiahla k stolu.
"Si len kosť a koža ! Čo ti, pre pána jána, dávali jesť?" Pokrútila hlavou a rozbehla sa po jedlo na opačnú stranu miestnosti, hundrajúc si popod nos.
"Aké si mal prázdniny?" Sirius si prisadol vedľa mňa a milo sa usmieval.
"Celkom .." no odpovedať som už nestihol. Pani Weasleyová mi celá rozprúdená skočila do reči.
"Harry, Harry chlapče. Polievka bude ochvíľku. Choď zatiaľ hore, za Ronom a Hermionou" Pri ich menách som vstal zo stoličky nadmernou rýchlosťou. Molly mi ukázala smer, ktorým mam ísť a bez váhania som sa ním rozbehol.
"Tretia izba z ľava Harry" Doľahol kumen krik Pani Weaslesleyovej, keď som sa rozhodoval medzi piatimi dverami.
Moja ruka doľahla na kľúčku od dverí. Nachvíľku som zaváhal, keď som zhodnotil že s nimi strávim celý rok ale so Siriusom budem len do konca prázdnin. No neváhal som dlho.
Prudko som stlačil kľúčku a vkročil do izby.
"Harry !"
Jediné čo som videl bola slabo hnedá farba, a jediné čo som cítil bola príjemná vôňa vanilky, a ruky ktoré ma hladily po chrbáte. Po necelých troch sekundách obímania sa odomňa Hermiona odtiahla a začervenala sa.
Ron kumne len pristúpil a pobúchal ma po pleci. "Vitaj. Mimochodom, už si bol dole v kuchyni?"
Mimovoľne som prikívol.
"Doparoma. Aj do teba pchala moja mama tie rozvarené buchty? Keď sa nepovraciam teraz, tak už nikdy !" Zhodnotil Ron a so zeleným odtieňom v tvári si sadol na posteľ.
"Nepočúvaj ho Harry. 2 týždne upratovania mu škodia na hlavu.." Zasmiala sa Hermiona a prisadla si k nemu na posteľ "Ako si prázdninoval?"
"Celkom dobre. Ale.." Ešte raz som sa okolo seba rozhliadol, či nahodou nezistím kde sa momentálne nachádzam, no bolo to zbytočné "Kde to vlastne sme?"
Touto otázkou som Hermione nahral bod. Zasa sa zatvárila sebavedomo, ako keď na hodine elixírov pozná odpoveď na otázku len ona, a nikto iný. Potichu si odkašľala.
"Ako si si už všimol, je to veľmi starý dom. Býval tu takmer celý rodokmeň Blackovcov, áno, aj Sirius. Kedže v tomto čase Sirius už žiadných príbuzných nemá, až na jedného.." Hermiona si pohŕdavo narovnala kabát "Toto miesto bude slúžiť ako -Hlavný stan-. Slúži pre rád."
"Aký rád?.. Hlavný stan? A vážne tu býval Sirius?"
Ron si rukou prešiel pomedzi vlasy, a na tvári už nemal nepríjemnú zelenú farbu, ale naopak, vyzeral celkom normálne.
"A mne nadávaš že som sprostý. Harry nevie ani o ráde, Hermiona!" Vstal z postele a naznačil nám aby sme ho následovali "Najlepšie bude, ak ti to vysvetlia oni. Harry z vlastnej skúsenosti ti vravím, že z Hermioniných rečí nepochopiš ani jedno slovo"
Len tažko som zadržiaval smiech, no pri pohľade na Hermionín vražebný výraz som to v sebe radšej zdržal. Ona ho nezabudla napomenúť, aké ma dnes zvláštne vlasy, čím ho chcela jednoznačne vytočiť.
Ako som si u nich už zvykol, celú cestu dole do kuchyne sa hádali.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Tvoj príbeh alebo 5.diel Harryho Pottera?!

(Lilly Potter, 22. 2. 2015 15:38)

Akože......toto má byť TVOJ príbeh?!Ani náhodou!Je to ako keby si prerozprávala 5.diel Harryho Potter.No dobre...síce si tam pozmenila malililinko dej ale inak.....je to PREROZPRÁVANÉ

Tvoj príbeh alebo 5.diel Harryho Pottera?!

(Lilly Potter, 22. 2. 2015 15:34)

Akože......toto má byť TVOJ príbeh?!Ani náhodou!Je to ako keby si prerozprávala 5.diel Harryho Potter.No dobre...síce si tam pozmenila malililinko dej ale inak.....je to PREROZPRÁVANÉ

Jeeehaa

(LifkaPotterová, 25. 10. 2010 20:05)

No tak klobuk dolu.Zatial to je ozaj čarovnééé :)Páči sa mi ako to všetko opisuješ:)Som zvedava čo tam pomeníš .. netuším čo take ale už sa veľmi teším ;) Mám rada take pribehy a budem to citat aj dalej:) Pokracuuuuuuuuuuuuuuuj!!!

:)

(:), 8. 6. 2012 17:50)

Ja z toho nie som ani trochu nadšená. Veľmi mi to ponáša na piaty diel. Je to vlastne to isté ibaže si to pre rozprávala iným štýlom. Neviem ako vy ale ja s touto verziou ani trochu nestotožňujem a radšej si prečítam originál. Možno ak by si skúsila napísať knihu o svojich vlastných hrdinoch a ich osude bolo by to lepšie....

Re: :)

(Moje meno poznať nemusíš, 24. 11. 2012 20:44)

Súhlasím, píšem vlastný príbeh. Lenže toto neni talent. Ty proste len... Je to ako keby niekto napísal - Ron povedal - Toto sa mi vôbec nepáčí. A niekto iný bi napísal - Vôbec sa mi toto nepáči. A už by si hovoril že je to niečo čo nikto ešte nevidel :(

Harry Potter

(Aďka, 30. 11. 2010 19:52)

je to super....ale je toho malo.... sprav este nieco.... inac je to skvele :))

treba opraviť

(Helena, 21. 11. 2010 21:40)

treba opraviť gramatické chyby, preklepy a popracovať na štylistike. A nech múza pri tebe stojí.

celkom pohode

(mihal7474, 25. 10. 2010 20:36)

celkom pohode :D ale mohlo to byt dlhsie